reklama
Miroslava Vernarská

Miroslava Vernarská

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

študentka psychológie, príležitostná opisovateľka, sledujem, divím sa, pijem pivo Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

reklama

Zoznam článkov blogera

Kríza mladého veku

Miroslava Vernarská

Kríza mladého veku

Niečo som o tom už študovala v škole. Šak bude zo mňa psychologička! Trošičku z toho som si už aj odžila, ochutnala varechou z veľkej misy. Občas, keď som si pomyslela na budúcnosť, pochytila ma zvláštna bolesť na šiji. Budúcnosť, vďakabohu, bola vtedy ešte dosť ďaleko, tak som sa zamerala na najbližšie dni, najbližšie problémy a trápenie ma zaraz prešlo. Pohltila ho pena dní. Niekedy pena na pive.Snehovo- biela a krémová. Ale už som tu, a vlastne, sme tu. Všetci moji rovesníci, bábätká narodené okolo roku 1992-91-90, končíme piate ročníky vysokých škôl a nie každý, ale niektorí aj hej, majú obavy. Obavy z toho, či sa im v podarí byť v živote šťastnými. Či sa im podarí nebyť tými karikatúrami, z ktorých sa v puberte smiali.

  • 22. okt 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 868x
  • 7
The Band: The Last Waltz- dokument o poslednom koncerte

Miroslava Vernarská

The Band: The Last Waltz- dokument o poslednom koncerte

Minule nedávno som mala obdobie hudobných dokumentov. Hltala som všetky rad radom. Od britského popu v podaní súperenia Blur a Oasis, cez Foo Fighters, v ktorej je spevákom a frontmanom niekdajší bubeník Nirvany, až po mojich obľúbencov zachytených pri nahrávaní jedného zo svojich posledných albumov- Let it be. Prešla som cez geniálne snímky o Bobovi Dylanovi (Don´ t look back, No direction home), ktoré pozitívne upravili môj už aj tak veľmi vrelý, až zbožňujúci vzťah k tomuto folkovému človeku. Hltala som všetky tie dokumenty bez ohľadu na dennú či nočnú hodinu, stav únavy, či iné povinnosti. Tak je to skvelé, keď vás v živote niečo nadchne.

  • 19. okt 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 697x
  • 6
Bukowski.

Miroslava Vernarská

Bukowski.

Že vraj Bukowski vravel, že najlepší život je ten reálny. Možno tým myslel ako štípu prsty na nohách, keď je veľmi zima alebo to, keď majú deti polepené prsty, ústa a nosy od cukrovej vaty, ako ľudia plačú, lebo plač je niečo. Ako majú žiaru v očiach tí čo sa berú. Žiaru plnú nádeje. To ako sa sáčok pohubuje vo vetre akoby to bol najkrajší jesenný list. Potom aj po niekom odkázal, že vraj sa nemáme snažiť. Má to napísané ako epitaf na hrobe a pod tým nejakého boxera. Asi by mal odkazovať na neustály boj, ktorý náš život tak často pripomína. Musím sa priznať, že mne skôr pripomenul Rockyho Balbou. Ach! Najskôr mi ten epitaf prišiel ako posledný patetický Bukowského výrok, ktorý zadefinoval  a zavŕšil jeho komplikovaný a zvláštny život.

  • 6. okt 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 981x
  • 2
Spomínala som na všetkých ľudí, ktorých som kedy stretla

Miroslava Vernarská

Spomínala som na všetkých ľudí, ktorých som kedy stretla

Postávala som na ulici. Len tak som spomínala na všetkých ľudí, ktorých som kedy stretla.  Mala som ich smútky všade okolo očí. Videla som sa tak v odraze nejakého výkladu.  Videla som aj mraky. Najkrajšie mraky, aké kedy boli na oblohe. Tmavé a hlboké. Skláňali sa až ku mne.  Zbadala som chlapca, ktorý prechádzal cez cestu a ľahkovážne sa vrhol pod kolesá prichádzajúcemu autu. Akoby si takýmto spôsobom, prívalom adrenalínu, blízkosťou smrti, snažil niečo dokázať. Možno chcel ukázať smrti, že je nad vecou. Samozrejme, mal to vypočítané tak, aby stihol bezpečne prejsť.  Hlupák, napadlo mi. Poznám ho. Vyrastal v dome oproti, v zlej rodine, býval spolužiak môjho staršieho brata a večne s ním boli akési opletačky. Bitky, úlety, blicovanie, rôzne zverstvá. Raz ho brat videl ako priviazal mačku za všetky štyri laby a utýral k smrti. Hádzal do nej kamene, kým sa neprestala hýbať. Brat bol malý a nevedel ako ho mal zastaviť, tak sa len nečinne prizeral. Pamätám si, ako o tom vravel matke a plakal pri tom. Asi si náhle uvedomil krutosť života a našu bezmocnosť.

  • 29. sep 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 552x
  • 0
Ako sme so Zuzkou smetiarky a zaváranie dúl

Miroslava Vernarská

Ako sme so Zuzkou smetiarky a zaváranie dúl

V sobotu je vždy dobré urobiť si vo svojom nedokonalom život poriadok. Akýsi systém. Sobota je ako voľná nedeľa. V našom kultúrnom ponímaní voľná v tom, že máš povolené pracovať. Dokonca toľko, koľko sa ti zažiada. Oddávať sa slasti manuálnej práce, o ktorej sa už dávno vie, že šľachtí. Ostatnú sobotu (a bola to krásna októbrová sobota- studená, farebná a slnečná) som si naplánovala prevetrať a usporiadať skrine, zavárať duly na zimu a behať.

  • 7. okt 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 252x
  • 2
reklama
Agarrando tu mano (Držím Ťa za ruku)

Miroslava Vernarská

Agarrando tu mano (Držím Ťa za ruku)

Občas chodievam do práce. Šatňa na prezlečenie je, chvalabohu, dve poschodia vyššie po starých strmých točitých schodoch. Ako som tade prechádzala prvý krát, trošičku trochu som zadržala dych, pretože som prechádzala otvoreným vnútrom krásnej starej budovy. Oblúkom predelené stĺpy, ornamenty vo fasáde zjavne poznačenej časom a trápeniami a celkom hore pri strope dve vety v španielčine. Najprv som zbadala iba jednu Agarrando tu mano- napísané akýmsi ozdobným písmom. V preklade zo španielčiny: Držať za ruku alebo krajšie- držím Ťa za ruku.

  • 7. apr 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 310x
  • 1
Fotky ľudí

Miroslava Vernarská

Fotky ľudí

Rada si prezerám fotky ľudí. Portréty a momentky, najlepšie čiernobiele. Na to ako sú (sme) krásne zbytoční. Raz žili, ľúbili, bojovali, pili z pariacich sa šálok, strácali a trpeli, milovali sa surovo i nežne, ráno sa prebúdzali, smiali sa na neprístojnostiach, učili sa, a teraz- len sa bezmenne usmievajú, zachytený v momente minulosti, ktorý sa viac neopakuje. Celý život je spomienka.

  • 26. nov 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 768x
  • 0
Ako človečina a Jay Jay Pistolet

Miroslava Vernarská

Ako človečina a Jay Jay Pistolet

Mám rada rána a mám rada Jay Jay Pistoleta. To je jeden pesničkár. Má skvelé skladby. Neviem, či z neho bude pre mňa legenda, či ho budem počúvať a vyslovovať zbožne jeho meno aj  po desiatich rokoch, ale teraz- akoby bol môj kamarát, môj blízky, polovica. Ten, čo vyjadrí presne fakt, na ktorý ja ešte len hľadám slová. Ako pár mojich najbližších priateľov (áno, mám šťastie) alebo ako po prečítaní pár stránok Hermana Hesseho- vravela som svetu: "Je to môj najlepší priateľ."

  • 27. aug 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 245x
  • 0
reklama
SkryťZatvoriť reklamu